Behaviorizmus
Behaviorizmus je smer americkej psychológie 20. storočia, ktorý neuznáva vedomie ako predmet vedeckého výskumu a redukuje
psychiku na rozličné formy správania, chápaného ako súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia. Predmetom vedeckého skúmania by malo byť iba pozorovateľné, merateľné správanie organizmu.Behaviorizmus vznikol začiatkom 20. stor. v USA zásluhou J.B. Watsona ako reakcia na psychológiu vedomia s jej hlavnou metódou - introspekciou.
Behaviorizmus dominoval v 30.- 50. rokoch najmä v USA, kde ovplyvnil napríklad sociológiu, pedagogiku a do istej miery aj lingvistiku. Filozoficky vychádzal z pozitivizmu, historicky bol reakciou na psychológiu opierajúcu sa o introspekciu.
Podľa Kostlera sa behaviorizmus vo svojich názoroch na dušu podobá názoru, že zem je plochá. Behaviorizmus nahradil antropomorfný blud, ktorý pripisoval zvieratám ľudské schopnosti a city, práve opačným bludom: upiera človeku všetky schopnosti, ktoré u nižších zvierat nenachádza. Nahradil pôvodný antropomorfný pohľad na krysu krysomorfným pohľadom na človeka.
Radikálny behaviorizmus
Behaviorizmus: Watson, Thorndike, Skinner
- skúmajú správanie, snažia sa o modifikáciu správania, podmieňovanie je druh učenia, vytvorenie podmienených reflexov.
Klasické (Pavlov, S-R stimul-reakcia)
Inštrumentálne (Skinner, S-O-R, stimul-organizmus-reakcia)
Klasické: Podaný podmienený podnet (zvonček, svetlo) → slintanie → je podaná potrava, úkon sa opakuje: podmienený reflex, potom ak nenasleduje podanie potravy bude pes slintať: samotný podmienený podnet vyvolá takú istú reakciu ako nepodmienený podnet - aktivita je na strane experimentátora.
Inštrumentálne: Krysa sa učí stláčať páčky a až po stlačení dochádza k posilneniu, tu je podm. spojenie medzi páčkou a stlačením, zvýrazňuje sa tu cieľová aktivita subjektu, od jeho podm. odpovede závisí, či získa predmet posilnenia alebo nie, aktivita je na strane subjektu, kt. sa učí.
Princíp vyhasínania je ak za pôvodne posilňovanou reakciou nenasledujú dôsledky posilnenia. Humanistická psychológia: zameraná na člka, optimistický pohľad na člka, pozornosť na vnútorný zážitok, obrátená Freudova teória - C. Rogers, A Maslow. Sebaaktualizačná tendencia: uspokoj. fyz. potrieb, snaha o duch, rast, cit byť k niečomu povolaný, (práca = zábava). Záporné sebahodnotenie: predstava člka o sebe sa dostáva do rozporu s predstavou o tom, aký by mal a chcel byť, súvisí s neurotickým výkonom