Psychoanalýza

    Psychoanalýza je smer psychológie 20.storočia založený S.Freudom. Psychoanalýza vychádza z teórie neuróz a metódy ich liečenia: predpokladá nevedomé motívy pri vzniku neuróz a v ľudskom konaní vôbec. Odhaľovanie týchto motívov sa uskutočňuje výkladom voľných asociácií, snov a citového vzťahu pacienta k analytikovi, ktorý uskutočňuje výklad. Psychoanalýzu označujú ako prvý z viedenských psychoterapeutickych smerov (vedľa logoterapie a individuálna psychológia).

    Psychoanalýza ako terapia 

Úzkosť a s ňou súvisiace neurotické symptómy spôsobujú, že ľudia vyhľadávajú pomoc psychoterapeutov. Podľa freudovskej teórie sú tri hlavné zdroje úzkosti: hrozba nebezpečenstva z vonkajšieho prostredia (úzkosť z reality), hrozba, že vytesnený materiál nahromadený v id vyrazí na povrch (neurotická úzkosť), a hrozba pocitu viny či iných ne príjemných pocitov, ktoré vznikajú pod vplyvom superega  (morálna úzkosť).

    Keď podmienky vyvolávajúce úzkosť pretrvávajú alebo sa zhoršia a objavia sa príznaky ako únava, depresia, pocit viny, bolesti hlavy, sexuálne problémy, pocity menejcennosti a neschopnosti, čovek sa zvyčajne rozhodne vyhľadať psychoanalytika.